Na Slovensku mnohí z nás netušia, že vzdelanie nie je vo svete automaticky zadarmo.
V niektorých afrických a ázijských krajinách sú školy len veľmi ťažko dostupné kvôli chýbajúcej infraštruktúre, elektrine, internetu, nedostatku pitnej vody, či v dôsledku vojen a násilia. Na druhej strane v rozvinutých ekonomikách ako na príklad v USA je vzdelanie dostupné, ale je vysoko exkluzívne. Exkluzivitu definujeme ako niečo čo dostanem až keď si to kúpim. V jednom aj v druhom prípade je dopyt po vzdelaní oveľa urgentnejší a vzdelanie je vzácne, pretože je oveľa viac detí a študentov , ktorí by sa chceli vzdelávať, ako tých ktorým sa vzdelania naozaj dostane. V USA je na jednej strane všetkým známe, že vzdelanie je základom pre ekonomický rast jednotlivca, pre zvyšovanie jeho životnej úrovne pre lepší a kvalitnejší život. No na strane druhej, ak si študent uvedomuje, že toto je cesta a on sa chce mať v živote naozaj dobre tak zistí, že štúdium na takej normálnej univerzite ho stojí okolo 30 000 dolárov za semester. Na tieto účely ochotne pomáhajú americké banky so svojimi študentskými pôžičkami, ktoré absolventi splácajú priemerne 20 rokov po tom ako školu ukončia. Toto bremeno si v slovenskom systéme nedokážeme ani predstaviť a možno práve preto je štúdium a vzdelávanie často brané ako nutné zlo, ktoré musíme vydržať, aby z nás niečo raz bolo a nezostali sme doma mamám na krku.
Keď si však uvedomíme, čo všetko spravia študenti aby sa mohli dostať ku kvalitnému vzdelaniu, viete si asi predstaviť ako to vyzerá pred skúškami na takej americkej vysokej škole. Pred skúškovým obdobím, ktoré trvá zvyčajne 1-2 pracovné týždne sa nekonajú absolútne žiadne spoločenské a kultúrne aktivity pre študentov. Prečo? Pretože študenti sa sústredia výlučne na to, aby prešli testami a skúškami a obhájili svoje vedomosti. Nikto predsa nechce opakovať semester za toľké peniaze. Učí sa všade. V kaviarňach, v McDonaldoch, na schodoch, námestiach, lavičkách a trávnikoch, v obchodných centrách, autobusoch a tak ďalej. Nehovoríme o žiadnych kockatých hlavách. Píšem o ľuďoch ako sme my, ktorí potrebujú, chcú a musia dosiahnuť univerzitné vzdelanie. Tiež vypotia litre potu počas skúšok, vypijú galóny kávy alebo Coca-Coly a majú modré kruhy pod očami od únavy. Oni to však robia dobrovoľne. Systém ich k tomu donútil. Nechám na každom z Vás, aby si spravil vlastný názor na to, aké je to študovať na Slovensku. V niektorých oblastiach je to super, no v iných sú slovenské univerzity veľmi veľmi pozadu.
